Aquí narraremos y leeremos algunos cuentos autóctonos tanto en bubi como en lengua española.
A Valómána Vatá (Los Tres Hermanos)
N tétyéri’a wëla, kë ítyí muadyána, na vèrí vòna vè vatá; vè vatátóma valómána. A vá vèrílè á wási, e’a vá tyí’í ëeria wëla éeí.
A vonè’á mòta vè’á mòta vè’á mòta, bò ö vövé vó vöndyö vó’a vò vòòtyi. Vá tòkí morí, vá tòkí lörá, vá tòkí kétyá, vá tòkí lòkò vá péna’alá.
Hè vötyó wéla, ö mösumá e’á sèmia’a. E semia’a á nnye muè vò a á mbi evari lö mbua’alé, luë pálá’a ndyö möndyö o vélá, luë pálè möndyö a vó’áano, na lóa pá’ö löómè wèdyó. Ö vö’umáta na nó’a péényi, na nó’a vèta’a. Ö mööló a fuáá mé’alé. Ö mo’alé mó’öndya kó mó mötyílé muè nyó. Ö mo mö á ityímó kó mó a’ítyó. Ö mösumá kó mö mösumá. Muáè, nö tétaló ndyóbo, na nó’a rivi ë mëlöka më’a mió ndyóbo. Muë tyí’a mölöka na nó ta muityí. A möndyö e lá wítyi ë mëlöka miévò ö nokaé nó’a rivörö mö’alé muáa. Lásérí ló’a rí mò maa ká le muáa, na nó’a péényi, na nó’a vèka’ö vösuáálo.
Ö vöndyö dyílé, ö muísi a vèrí vá mönda’è mö mí, a váserö mö’ada, a álo nnye muè dyó nè mó sevílè, a álo e lè vérílè, a só mbi tö mbua’alé, á tuë pálè möndyö mö’ando sèla, á ná tö’a fuaa tó pálö löómè tó’a vèté më’alé ë nnyè muè dyó è olè’era mié.
Ö vöndyö dyílé vè’á fuá’a, vá tétyí ló ö löómè vè’á pényó vötáta, ö vö’umáta. Vè’á pényi, vè’á pényi, vè’á vèta’a. Ö vöndyö té dyá lelè ma, á’á súrí mó’alé kó vó mó’öndya. E mó tó’álá, e’á mó sé ëtyuè mimba, e’á fá’a, a tá vètyí va mönda’è mö mí. È ma tétö ndyóbo, a muídyórá mösövò (vakassö), e ítyó ö lókó e ná’o, a tá udyánèrí lèlè, e’a rívörö mö’alé. E má rivörö mö’alé a lòkò láa ló vöndyö lè’á sélá’a warímò, i kétyá, i morí kí ndyumá. Ö mösumá á sèlá warímò kó muarímí. A tí tyé mëlöka lèlè, a lòkò láa ë úlúlu á lòòrí, e’á péné ndènè vösò, e’á soa (o èkka) ö mösé kè á vètá’a va mönda’è mö mí.
Ö mo a ítyó e’a púri kè. È ma púlè kè, a táró emí ö nnoko, e ítyé mie ena’a mié ë mëlöka, a tá udyánèrá ë mëlé rívi lèlè vé tá riví lèlè; a rívörö mö’alé. Atyí è má mö rívöle alo mala la étányíló mönda’e mö mí, a lòkò lá séró lövaka, i morí ká lásumá nö muadyána, a lòkò láa le’á ndáatyi, e’a pényé ndènè vösò.
Ö mösumá e’a púri kè, e’a táró rónyimí. E’è mótáále, e ítá ë mëndöka (mëlöka); e’á mítae, e’á mítae, e’á mítae; miè miaa á míítyi. E è ma míte a rívë ndènè mí, e’á rívöri. A lòkò mí lè’á sèlá’ö lövaka: i kétyá, i súsu, i morí, a lòkò laa ö möndyö ò oká’alá óö vöndyö; a lasumá kó muarí mí, ö muadyána è ma pálá á séruarímò e’á mö’ávaanya. E me muávaanye, vè’á pényi, a lòkò lèvò vè’á lá vári (o sossa), vé’á rívörë ndène.
A va mönda’è mö mí ve è sue ( èkka), ve á távanyalessa: letè lète a lòkò mí lá mó tyi’aleri. Vè’á mó vëkí muéëlö, vè’á mó vëri, vá la è mönda’è muèdyó, ë vilò etyílé, tö pálö ë vímá (ö hitta), tó i’óla mbëlo ná tó a’i pënyè, ë ripëló rá lòko muá lö muarí muá. E’a vá sívi nná, vè’á fá’a. Vè ma tétö mònyí völa vè’á móóri. Vè má möóle vè tyuri. Vè ma tétö ndyóbo, ö muadyána a lá ló mölómènyí’è? Vá la tö tá anyé ë vò e vékië; tuë máa tétö mònyí völa tuë’è’a tyuáanyi. Möndyö elá ö vötyö mösé muáa. Vá la tö’a mó vetyi sóté tö tá muena’e, tö úlúá ö vöndyö wé’a vötyó.
Ö muadyána lé letè lète nö órö mölómè nyí, ná nyè na muè tö tá a péna ánoí, muè ema’è’á vòtyó mösémí e’a èńdyi, ao muítyí’á ao ne mótyi’ilè.